Teoreticky predpokladáme, že temperamentnejšie povahy sa hádajú častejšie, ale i sa rýchlo udobria. V letných mesiacoch sme viac vystavení teplu, ktoré nás rozohrieva. Hádka môže byť vyvolaná napr. len z obyčajnej žiarlivosti podporenej vyššími teplotami. Sú ľudia, ktorí sa od prírody radi hádajú, majú jednoducho takú povahu, hádka a neustále vyvolávanie konfliktov patrí k ich životnému štýlu. Je to normálny spôsob ich komunikácie. Pre väčšinu ľudí je však hádka nepríjemným zážitkom a to aj najmä kvôli nechceným svedkom. Problém konfliktov medzi ľuďmi dospel do štádia umelého riešenia, ako konflikt zvládnuť na kultúrnej úrovni. Život bez konfliktov neexistuje a asi by ani nebol zaujímavý. V konflikte môžeme odhadnúť svoje schopnosti, ale sa i dozvedieť veci, o ktorých sme nemali tušenia. V konflikte, v afekte si ľudia vykričia také „pravdy“ , ktoré by nikdy v pokoji nepovedali a ktoré často i oľutujú. Módnym trendom sa opäť stávajú poradcovia, ktorí učia ľudí konflikt zvládnuť, dospieť k riešeniu, lebo to by malo byť nakoniec i jeho zmyslom. Sú konflikty, ktoré sa podľa schémy dajú riešiť, no nie sme si istý, či sa vyrieši i dôvod, pre ktorý vznikli. Všetko má však svoje príčiny, ľudia v konfliktoch, v hádkach strácajú pod vplyvom nahromadenia momentálnej zlosti nad sebou racionálnu kontrolu , a preto vyhľadávajú poradcu. Konflikt, ktorý môžeme riešiť podľa naučeného modelu , je napríklad hádka zo žiarlivosti. Množstvo partnerským vzťahov by nemuselo byť rozídených, keby sa ľudia dokázali „riadene“ hádať. Cieľom pri hádke je však toho druhého uraziť, poraniť ho, dokázať mu, že nemá pravdu. Toto všetko sa však veľakrát deje bez overenia faktov a keď sa náhodou neskôr potvrdí , že sme nemali pravdu, je ťažšie naprávať už pokazené. V hádkach by sme mali byť viac diplomatickí a snažiť sa dôjsť k cieľu, ktorý niečo rieši, nie k cieľu, ktorý niečo ničí. Napokon i to závisí od toho , čo chceme dosiahnuť. Vyčítanie si napríklad telesných zmien, ktoré sú napokon v rámci starnutia organizmu celkom normálne (schudnutie, strata atletickej postavy či zväčšenie telesnej hmotnosti), to všetko sú údery pod pás. V takýchto konfliktoch by sme sa mali vyvarovať ponižovania partnera, veď možno práve zmena postavy bola i dôsledkom spoločného života, podmienok, ktoré si partneri v ňom vytvorili. V hádke je preto dôležité uvedomiť si i postavenie toho druhého a vžiť sa do jeho prežívania. V afekte to nie je jednoduché , ale čím viac si túto myšlienku osvojíme, tým skôr a častejšie ju môžeme pri hádke využiť i vo svoj prospech. Hádka sa často zvrhne na tému , ktorou sa vôbec nezačala, a to vtedy, keď poznáme slabinu toho druhého – ňou ho porazíme. Hádka má do určitej miery i charakter ventilu, odreagovania istého napätia, no práve na základe poznania samých seba a vcítenia sa do pozície partnera môžeme hádku udržať v téme a dôjsť k nejakému riešeniu. Na to však treba i určitý typ vyspelého človeka. Zbytočne budeme chcieť od opilca zapárajúceho do každého vciťovanie sa do problému druhého .
Riadená hádka, resp. zvládanie hádky má význam učiť sa tam, kde máme záujem udržať si partnera a mať vyrovnané vzťahy. Aj počas hádky sa stále môžeme spytovať, o čo tu vlastne ide. Čo chceme dosiahnuť? Pokrok alebo zmarenie? Ľudia často ľutujú svoje agresívne správanie voči blízkym , ktorých napokon môžu mať stále radi. Oneskorenej ľútosti môže pomôcť tréning seba samého- ako sa „správne hádať, správne riešiť konflikt“.