Existovali nápoje lásky?
Kedysi ľudia verili, že látky, pôsobiace eufóriu sú darom bohov. Hovoria o tom aj niektoré báje, napríklad v Indii sa zachovala báj o vlasoch boha Višnu (konope, z ktorého sa robí hašiš, ináč nazývané budič smiechu, alebo prameň šťastia).
Medzi látky vzbudzujúce snové stavy sa zaraďoval aj mak a rozličné iné byliny. Z nich sa zložitými procedúrami vyrábali látky, výťažky, masti a nápoje, ktoré sa rozdeľovali do viacerých kategórii. Patrili sem najmä tie, ktoré mali spôsobiť zabudnutie, privolať lásku milovanej bytosti, ďalej látky navracajúce mladosť, pôsobiace nesmrteľnosť, či aj také ktoré údajne dovoľovali obcovať s nadprirodzenými bytosťami, bohmi, dušami mŕtvych a podobne. Ale medzi najnebezpečnejšie patrili tie, ktoré sa používali na likvidáciu iného človeka, či už spôsobujúce smrť, šialenstvo, alebo iba zbavujúce vôle.
Nápoje lásky, dodnes zahalené tajomstvom, však skutočne existovali a používali sa celkom bežne. Pravda, väčšinou išlo o tzv. afrodiziaká, čiže výťažky, ktoré podporovali pohlavný pud. Podľa mienky ľudu boli nápoje lásky takými nápojmi, ktoré mali vzbudiť lásku v tom, kto ich vypil, k tej osobe, ktorá nápoj pripravila, či podala. Mnoho zachovaných receptov svedčí, že čosi na tom mohlo byť, najmä ak ich zloženie bolo z byliniek, ktoré aj dnes lekári považujú za liečivé a povzbudzujúce ľudský organizmus (napr. zeler – Apium graveolens, alebo jeden z druhov cibule – Allium fistulosum). No okrem výťažkov z bylín často obsahovali aj iné prímesi, dával sa do nich mačací či oslí mozog, menštruačná krv, spermie, popol z ochlpenia genitálií, rozličné huby a rastliny. Takto sa stávalo, že slabší organizmus nevydržal a nápoju lásky podľahol – namiesto svadobnej noci a milovania sa konal pohreb. Nečudo, že v mnohých krajinách sa podávanie tzv. nápojov lásky trestalo smrťou a tí, ktorí ich pripravovali, boli považovaní za čarodejníkov. No milostné čarovanie sa neobmedzovalo iba na výrobu a podávanie nápojov lásky.
Láska a mágia
Magické obrady mali svoj osobitý ráz. Najmä na poli erotiky, čo svedčí o tom, že pohlavnosť ovplyvňovala a ovplyvňuje človeka v celej šírke jeho konania a života.
Väčšina magických obradov sa opierala o nejaký predmet. Ešte aj dnes mnohí z nás veria, že ak má milovaná osoba so sebou niečo, čo jej nás pripomína, nebude nevemá ( drobné darčeky, medailóniky s vlasmi, fotografie a pod.) V minulosti si však museli vystačiť s jednoduchšími predmetmi. V stredoveku sa napríklad verilo, že ak sa muž utrie do vreckovky alebo košele dievčaťa, z ktorej cítiť jej pot, šialene sa zamiluje. Tekutinám z ľudského tela sa vôbec pripisoval magický účinok, ale išlo aj ostatné predmety (moč, ktorým sa navlhčila obuv, sliny, spermie, vlasy, nechty). Niekedy sa symboly používali skutočne symbolicky –dievča sa dotklo jablkom svojho kučeravého trojuholníka na pohlaví a potom ho dalo chlapcovi zjesť. Odstrihnuté vlasy milovanej osoby sa vsadili do kôry stromu a ak vrástli, dotyčný bol vraj naveky pripútaný k tej, ktorá to urobila. Holiči boli obliehaní dievčatami i chlapcami, ktorí priam šaleli za pramienkom vlasov tej alebo toho, koho milovali. A zadarmo to naozaj nebolo. Symbolika pohlavných orgánov bola nesmierne silná a nezriedka išlo aj o pohlavné orgány zvierat. Vo väčšine prípadov sa na magické čarovaní požívali pohlavné orgány rujných zviera, ale aj ich oči, mozog, no i celé malé zvieratká, ako napr.. žabky, ktoré boli pri párení prepichnuté ihlou.
Pokračovanie článku (celý článok) nájdete na novom webe pre tu: Články pre členov