Prvý špecifický ľudský regulátor sexuálneho správania v podobe mravného zákazu nájdeme už v prvotnopospolnej spoločnosti, a to zákaz pohlavného styku s pohlavne nedospelým dievčaťom, so ženou v gravidite a šestonedelí. Tieto zákazy skoro nadobudli priam posvätnú podobu – stali sa tabu.
Postupná kultivácia pohlavných vzťahov a pohlavného správania priniesla so sebou aj vznik celej sústavy mravných noriem, najmä zákazov, ktoré regulovali ľudskú sexualitu a vytvárali jej určitý kultúrny rámec. Vyvinul sa najväčší mravný pokrok – moderná individuálna pohlavná láska, ktorá bola celému predchádzajúcemu svetu známa. Táto pohlavná láska je v podstate iná než jednoduchá pohlavná žiadostivosť – éros u starovekých národov. Uplatňujú sa v nej nové determinanty ľudského správania. Jeho záujem už nie je len fyziológia, pud a inštinkt, ale aj povaha kultúrneho prostredia, v ktorom jednotlivec žije. V priebehu spoločenského života indivídua ustupujú biologické determinanty jeho sexuálneho správania a do tohto najintímnejšieho vzťahu muža a ženy vstupujú ako rozhodujúce kultúrne vzorce jeho spoločenského prostredia. V procese kultivácie tak dochádza k podstatnej zmene v regulácii sexuálneho správania človeka; stráca sa v ňom dominanta pudovej regulácie a pohlavné vzťahy sú určované naučenými kultúrnymi vzorcami správania. Tak ako sa kultúrne vzorce sexuálneho správania líšia v rôznych spoločenských kultúrach, tak sa môžu líšiť aj v rámci rôznych spoločenských skupín (napr. v skupinách delikventných mladistvých môže sexuálne správanie nadobúdať patologické formy).
V európskej a americkej kultúre je priame sexuálne správanie komponentom zložitých erotických vzťahov a reguluje sa rôznymi pravidlami, etickými a náboženskými normami a pod. Ale v iných kultúrach môže mať celkom odlišnú javovú stránku. Kultúrne vzorce teda výrazne zasahujú do všetkých prejavov sexuálneho správania. V rôznych kultúrach sa často výrazne líšia roly mužov a žien v priebehu sexuálneho správania, spôsoby získavania sexuálneho partnera, a rozdielna je aj technika sexuálneho kontaktu.
Napríklad ženy z kmeňa Dahomey nosia malý kabátik, ktorý nechajú spadnúť na zem, keď stretnú muža s ktorým chcú mať pohlavný styk. Priamym vyzývajúcim gestom pre muža je odhalenie ženy, čo by sa napríklad v našich európskych podmienkach považovalo za nenormálne a nemravné. Takéto bezprostredné formy prejavu sexuálneho záujmu sú skôr výsadou prostitútok alebo patologických jedincov. Na západných Karolínach muži pred pohlavným spojením svojim partnerkám spievajú. U indiánov z kmeňa Hopi dostáva žena po skončení milovania od svojho partnera vždy nejaký darček.
Vplyv sexuálnej revolúcie
Avšak i v rámci našej kultúrnej histórie zaznamenávame v sexuálnom správaní a v postojoch k sexualite určité zmeny. Pre naše storočie je charakteristická predovšetkým sexuálna revolúcia, ktorej vplyv sme zaznamenali aj v našej kultúre a histórii. Pre sexuálnu revolúciu je príznačná zmena postojov k pohlavnému životu a jeho prežívaniu, rôzne formy riešenia krízy rodiny a emancipácie ženy. Zmeny v spoločenskom vedomí v otázkach sexuality a zmeny v kultúrnych vzorcoch správania ovplyvňovali a ovplyvňujú súčasné postoje k sexualite a pravdaže i sexuálne správanie. Uvedieme si to na príkladov takých fenoménov sexuálneho správania, ako je predmanželský, predčasný a mimomanželský pohlavný styk.
S postupným oslabovaním vplyvu náboženstva, ktoré formulovalo jednoznačné mravné normy pohlavného života, začala stúpať frekvencia predčasných a predmanželských sexuálnych kontaktov a mladí ľudia strácajú zábrany v tejto oblasti. Vo vzťahu k pohlavnej morálke sa veľmi často stretávame s otázkou slobody v zmysle erotickej slobody. Za najväčší výdobytok sexuálnej revolúcie sa považuje možnosť neobmedzeného, slobodného pohlavného styku. Hlása sa právo mladých ľudí na pohlavný styk bez obmedzenia, ako cesta k nájdeniu najvhodnejšieho životného partnera.
Dalo by sa to vnímať aj tak, že:
„V predmanželskom živote je dôležité určité optimum množstva sexuálnych skúseností s rôznymi partnermi.“
Otázkou však zostáva:
Čo treba považovať za to optimum?
Jeden český profesor raz vtipne poznamenal:
„Rady prodělávat několik milostných poměrů před sňatkem se blíží stanovisku, že je dobré před sňatkem se vybouřit a do manželství vstoupit jako do sexuálního důchodu, kdy rozbouřené hladiny jsou už za námi. Proti dřívějšku by dnešek měl ten rozdíl, že na burácejícím moři milostných dobrodružství by se veselili nejenom pánové, ale i dámy.“
Musíme konštatovať, že spoločenská prax je dnes taká, že sa v podstate toleruje predčasný i predmanželský a mimomanželský styk. Liberalizácia je aj v tomto smere. Podľa výskumov chlapci a dievčatá začínajú s prvým pohlavným stykom v 12 rokoch a do 17 rokov má už každý tretí za sebou pohlavnú skúsenosť. Zdôvodňuje sa to tým, že v populácii je to prevládajúci jav, že je to dokonca prejav progresívneho vývoja v pohlavnej morálke. Kritici vravia, že je to aj dôsledok nevyjasnenosti a rozkolísanosti etickým noriem v tejto oblasti.
Šesťdesiat odborníkov z rôznych krajín Európy a z rôznych oblastí vedy a výchovy vypracovalo inventár sexuálnych noriem, ktoré by mohli podľa ich názoru akceptovať všetci proeurópsky orientovaní ľudia bez ohľadu na národný či kultúrny pôvod.
1. Pohlavné vzťahy by sa mali hodnotiť ako pozitívne, pokiaľ sa negatívne neodrážajú na medziľudských vzťahoch.
2. Rodičovstvo by malo byť výsledkom dohody medzi dvoma zrelými ľudmi.
3. Rodičovské funkcie, realizované jednou osobou, majú rovnakú hodnotu ako funkcie, na ktorých sa zúčastňujú dvaja ľudia.
4. Silné manželské putá sú absolútne nevyhnutné, rozvod by sa mal považovať za poslednú inštanciu, keď sme vyčerpali všetky možnosti na záchranu manželstva.
5. Vernosť by sa mala chápať v širšom zmysle ako sexuálny monopol; morálny záväzok manželstva spočíva v uchovávaní sexuálnej výlučnosti.
6. Manžel a manželka sú v manželstve rovnocenní, ale rovnosť nie je podmienená rozdelením rol, tie závisia od osobných potrieb a preferencií oboch partnerov.
Na záver by sme ešte spomenuli, že v otázke individuálnej pohlavnej lásky sú erotickej slobode kladené medze a normy nielen spoločnosťou, morálkou či náboženstvom, ale predovšetkým povahou vzťahu medzi mužom a ženou. Kultúra ich vzájomných vzťahov i v tej najintímnejšej podobe je odrazom kultúry a kultivovanosti ich osobností.