O sabatoch čarodejníc, o ich súloži so samým diablom a o zázračných elixíroch vzbudzujúcich lásku sa už popísali stohy papiera. Historické záznamy však môžeme brať ako pravdivé, pretože moderná veda konštatuje, že čarodejnice skutočne existovali a existujú. Lenže...
Čarodejníci a čarodejnice boli ľudia ktorí:
1. CHCELI SKUTOČNE VZÝVAŤ DIABLA a užívali preto rozličné výťažky z rastlín ako nápoje a masti, ktoré spôsobovali delirogenné stavy. Delírium je pojem pre súčasného človeka pomerne známy práve tak, ako toxikománia. Títo ľudia vedeli, čo ich očakáva. Alkaloidy Solanacei vyvolávali halucináciu lietania a ženy si vkladali rúčku metly medzi stehná, ktorou masturbovali. Aj mužov prepadala silná sexuálna túžba. Predpokladá sa , že medzi túto skupinu ľudí patrili najmä psychopati (hysterici), ktorí takto odreagúvali svoje potlačené želania;
2. IBA „TROCHU ČAROVALI“, kradli hostie, krucifixy, omšové víno, poznali niektoré bylinky a ich účinok a ich najsilnejšou zbraňou bola psychológia. Dokázali presvedčiť ostatných , že dokážu niečo viac;
3. BOLI TZV. PROFESIONÁLNYMI ČARODEJMI, teda robili kúzla za odmenu, eventuálne miešali a predávali nielen svoje nápoje lásky, ale aj jedy k odstráneniu nepohodlných osôb;
4. BOLI ÚPLNE NEVINNÍ , ale z rôznych príčin obvinení z čarovania, aby sa ktosi iný mohol zmocniť ich majetku, či udaní z pomsty a nenávisti. Patrili sem aj výnimoční a vzdelaní ľudia, vymykajúci sa normám svojej doby, ľudia trpiaci nejakou psychickou chorobou, ktorú vtedy nedokázali vysvetliť a liečiť. Išlo najmä o schizofrenikov a parafrenikov, ktorí mali počas záchvatov pocit komunikácie so zlými silami;
5. MALI NEJAKÚ VRODENÚ CHYBU, najčastejšie dvojfarebné oči, mnoho materských znamienok, ale taktiež veľmi staré ženy s bradavicami, či ženy až príliš krásne. čarodejníctvo bolo chmúrnym javom ľudských dejín. Jeho chápanie vyplývalo z vtedajšieho náboženského názoru a malo veľký emočný náboj. Bol to však obojstranný omyl – jednak tých, ktorí sa domnievali, že sú čarodejníkmi, jednak tých , čo ich za čarodejníkov považovali. V stredoveku patrilo medzi najznámejšie čarodejnícke praktiky mazanie sa „kúzelnými masťami“ zo žiab a ropúch. Ako vieme, vylučujú kožou toxické látky. Tieto pôsobili ako halucinogény a práve tak isto vyvolávali podobný účinok aj niektoré výťažky rastlín. Samozrejme, po užití masti či rozriedeného výťažku z rastliny sa ľudia dostávali do rôzne silných snových, či zážitkových situácií a predstáv. Dokázali často veci v normálnom stave nemožné. Tieto omamné látky užívali najmä vtedy, ak sa blížila noc sabatu.
Masturbovali čarodejnice na sabatoch?
Pokračovanie článku (celý článok) nájdete na novom webe tu: Články pre členov