Narodenie každého dieťaťa je udalosť. Pre mnohých však radostná a pre niektorých zasa tragická. Ak sa matke narodí viac detí, býva to obyčajne spojené s potľapkávaním otca po pleciach so slovami: „...dobrá práca, kamoš...“
Je všeobecne známe, že ani matka, ani otec na tom zvláštnu zásluhu nemajú. Narodenie viacerých detí naraz nie je z lekárskeho hľadiska nijakou raritou, stačí si uvedomiť fakty. Najčastejšie sa rodia dvojčatá – jednovaječné (ak sa vajíčko matky oplodní jednou spermiou a rozdelí napoly) a dvojvaječné (ak dve spermie naraz oplodnia dve vajíčka).
Narodenie dvojčiat bolo však odpradávna spojované s nadprirodzenými silami. Prvé zmienky nachádzame už v kultoch Babylončanov a Asýrčanov, ale aj u Egypťanov. Najmä náboženská mytológia je bohatá na existenciu dvojičiek, ktoré mali výnimočné vlastnosti, alebo priam patrili medzi „bohov“. Pozoruhodným faktom je, že vo všetkých písomných dokladoch sa zdôrazňuje silné citové puto, vzájomná naviazanosť dvojičiek na seba. Egypťania dokonca tvrdili, že medzi dvojičkami, či sú to dievčatá, alebo chlapci, existuje mimoriadne vyvinutý pocit spolupatričnosti v pohlavnej otázke. Ako príklad by sa dala uviesť legenda o Ozirisovi a Izis, ktorí sa stali manželmi ešte v matkinom tele.
V iránskom náboženstve sa zasa uvádza skutočnosť, že boh zla Ahriman a boh dobra Ormuzd boli dvojčatami. Grécka mytológia je oveľa bohatšia na takéto príklady – bohyňa Leda porodila dvojčatá Polluxa a Kastora; Apollon (boh slnka) a Artemis (bohyňa mesiaca) boli tiež dvojčatá a dokonca aj založenie mesta Rím sprevádza báj o vlčici, ktorá odkojila dvojčatá, Romula a Réma. Zbytočne by bolo uvádzať ďalšie podrobnosti, ktoré sa dajú nájsť v príslušnej literatúre. Nás skôr zaujíma pohľad na dvojčatá týkajúci sa sexuálnej stránky života.
Pokračovanie článku (celý článok) nájdete na novom webe tu: Články pre členov