Žiadny aspekt sexuálneho života nebol v literatúre tak často a precízne opísaný ako ženské centrum rozkoše – ženské pohlavné orgány. Staroindický a egyptský autori sa touto témou zaoberali rovnako naplno ako kňazi-lekári rozkvitajúcich západných kultúr. Aj silne kresťansky ovplyvnený európsky stredovek smeroval pozornosť na centrum vášne u ženy, aj keď väčšinou v negatívnom zmysle: keďže ich telá skrývali to nenávidené centrum vášní, boli tisícky žien v čase „božej“ inkvizície vystavené napospas plameňom na hranici. To, čo malo byť prameňom rozkoše a radosti - a na čo je od prírody určené - bolo zatracované ako „bahno pekelné, vedúce k skaze“ a označené za sídlo zla. Niet divu, že sa kyvadlo vývoja potom veľmi skoro prehuplo na druhú stranu. Táto tendencia trvá až podnes. Literatúra, ktorá sa väčšinou v absolútne pozitívnom zmysle zaoberá ženským centrom rozkoše, by mohla zaplniť celé knižnice.
Nehanbiť sa
Predpokladom pre sexuálne šťastie je znalosť vlastného tela až do posledného záhybu centra rozkoše. Len tak môže sexuálne aktívna žena vychutnať všetky príležitosti. Takto získané poznatky a skúsenosti sa potom odzrkadlia v uspokojivom partnerstve. Nič nie je pre ženu horšie ako prežívať stále znova nepríjemnosti a bolesť v posteli len preto, lebo jej chýbajú potrebné znalosti. Neznalosť vlastnej sexuality prameniaci z chýbajúcich informácií už viedol do rozpadu nie jedného manželstva. Nie je to tak dávno, keď sa v mužských kruhoch vravievalo: Panna, ktorá očervenie, vie už priveľa. Aké šťastie, že dnes je preferovaný opak! Už ako panna by malo dievča vedieť dostatočne veľa o svojom tele a predovšetkým o zóne rozkoše. K tomu patrí tá v minulosti tak vehementne zakazovaná a prenasledovaná masturbácia. Čo všetko nepodnikli minulé generácie, aby tomuto „smrteľnému hriechu“ zabránili. Moderní sexuálni terapeuti masturbáciu dokonca odporúčajú, aby žena získala určitú istotu o vlastnom tele a jeho reakciách.
Lekcia anatómie
Pokračovanie celého článku nájdete na novom webe tu: Články pre členov