Nikdy nevieš, koho stretneš...
Jedného večera som vonku oslavovala svoju prácu, ktorú som dostala. Po pár pohárikoch šampanského som si všimla celkom pohľadného muža pri bare. Nie som typ, ktorý si nechá ujsť príležitosť a tak som sa k nemu v oslavnej nálade vybrala. Neprebehla medzi nami žiadna dlhá konverzácia, obaja sme vedeli o čo ide a chceli sme čím skôr začať. Čoskoro sme boli v jeho byte a predvádzali horizontálnu lambadu na kuchynskom stole a počas noci na rôznych kusoch nábytku, kým sme sa konečne dostali do spálne. Ráno som sa zobudila celkom spokojná sama so sebou, aj keď trochu unavená – s kruhmi pod očami a tak.
Števo (tak sa mi predstavil ) mi ponúkol raňajky, ale vedomá si toho, že by som ich po nočnom príjme alkoholu nemusela v sebe udržať, som zvolila rýchly odchod.
O týždeň neskôr, keď som nastúpila do práce, som vošla do kancelárie, cítiac sa trochu príliš sebavedome a pripravená na akciu, oblečená vo svojom najlepšom kostýme. Počas dňa mi poukazovali všetky oddelenia, posledným bolo finančné. Akonáhle mi predstavili Štefana, finančného riaditeľa, moja bublina spľasla. Tu stál. Muž, s ktorým som pred týždňom premilovala celú noc. Nemusím ani hovoriť, že som bola zdesená. Nevedela som si predstaviť, ako tu budem pracovať, a predstavila som si , ako sa moja kariéra končí, skôr ako sa začala. Nakoniec som to prekonala. Postupom času som sa so Štefanom počas rôznych firemných akcií čoraz viac spoznala a zblížila. Dozvedela som sa, že je ženatý, čo mi maximálne vyhovovalo a vedela som, že si jeden druhému nebudeme zasahovať do súkromia a budeme mať svoje limity. V práci sme všetko držali v rámci diskrétnosti a spoločné večery na firemných akciách sme si užívali ako nerozluční milenci.
Rebeka