Jednou z najobľúbenejších úchyliek je exkrementofília - láska k výkalom. Je to forma fetišizmu, pri ktorej hrajú úlohu sexuálneho partnera práve výkaly. V miernejších prípadoch síce chorý ešte potrebuje ľudskú bytosť ako producenta exkrementov, ale vo väčšine prípadov je exkrementofília taká ťažká, že pacient nemá potrebu ľudského styku a zaoberá sa alebo vlastnými výkalmi, alebo ich kradne iným ľuďom. Aj v prípade, kde je druhý človek potrebný ako dodávateľ exkrementov, iba zriedkakedy sa vyskytuje sexuálny záujem o túto bytosť. Namiesto toho, aby exkrementofil chápal výkal ako vedľajší produkt človeka, vidí ho ako vedľajší produkt výkalu. Ako každý fetišista aj on pohŕda súložou a považuje ju za odpornú a nedôstojnú. Ako sa správa exkrementofil? pre laika celkom nepochopiteľne. Dokáže sa od hlavy po päty natrieť hovnom, fekálie stláča v dlani, niekedy ich dokonca aj konzumuje, alebo s nimi dokonca onanuje, a potom vyhlasuje lásku medzi mužom a ženou za „špinavú“ a pre „človeka nedôstojnú“. Vo svojom paradoxom svete je exkrementofil puritánskejší ako puritán, mravnejší ako fanatik mravnosti . Odkiaľ pramení fekálna úchylka? Odborníci sa domnievajú, že z detstva, keď niektorí kojenci jedia vlastné výkaly a je im príjemný ich pach a chuť. Masochisti sa zasa chcú týmto spôsobom potrestať, ponížiť a v tom nachádzajú sexuálne uspokojenie.
Niektorí fetišisti – urofili - uprednostňujú pred výkalmi moč (urofília). Urofil zbiera moč iných ľudí do fľaštičiek, na ktoré vypisuje dátum, miesto a popis osoby, potom si ich obsahom natiera penis alebo klitoris a onanuje. Pacient sa snaží dostať na verejné záchody, aby mohol pozorovať ľudí pri močení. V niektorých bordeloch robili pre takýchto zákazníkov takzvané sklenené záchody, ktoré stoja na vyvýšených miestach, takže zákazník môže ležať pod nimi a pozorovať prostitútky pri močení.