Keď som sa prvýkrát stretla s penisom, mala som štyri. Otec chodieval so mnou každú nedeľu na plaváreň. Keďže on nechcel a ani nemohol ísť do dámskej prezliekarne, išla som ja do pánskej. Tu som stála zoči-voči tej veci, ktorú som nemala. Keď som mala päť, nechtiac som uvidela aj to, ako to funguje – bol to zaujímavý zážitok!
Prvý, ktorý do mňa vošiel, keď som mala sedemnásť, mal 23-ročného majiteľa a zdal sa mi hrozne veľký. Prvýkrát ma to bolelo, tak isto ako 65 percent všetkých dievčat, ktorých som sa pýtala. Keďže nepatrím k ženám, ktoré vyžadujú romantické svetlo sviečky, vôbec neviem, ako môj prvý vyzeral. Bola tma. Nevidela som ho. Trochu neskôr som si ho prezrela a zistila, že sa skladá z troch častí a že vo vnútri sú citlivé nervy. Tie vybiehajú predovšetkým do žaluďa a do chutného miestečka, kde sa kožička zakrývajúca žaluď spája s ostatným „telom“. Tu sa dajú privodiť pekné pocity.
To viem veľmi dobre, lebo zatiaľ žiadny muž len tak sex neprerušil, keď som sa sústredila na toto miesto. Môj princíp bol vždy len o pokuse a omyle. Neustálym skúšaním som sa dopracovala k rôznym poznatkom: začať s jemným láskaním, kým sa pomaly stavia, nemeniť často tempo a nie tak rázne. Prstami ho treba uchopiť veľmi jemne.
Mám rada banány a všetky druhy zmrzlín charakteristického tvaru. Chutia sladko. Penis v suchom stave nechutí v podstate nijako. Muži ho vôbec hrozne radi niekam strkajú. Ústa sú na druhom mieste. Pre pohyby ústami to platí obzvlášť: pomaly začať, pomaly postaviť a nepoškriabať zubami. Celkom vážne, keď penis zvlhne, stáva sa mojou zmrzlinou. (Všetkým mužom, ktorí tomu nerozumejú, by som odporučila, aby začali trénovať jogu kvôli pohyblivosti, aby si to mohli skúsiť sami. Keď vám to zachutí, pozývam vás na zmrzlinu.)