Položme si otázku:
Čo je najvzrušujúcejšie na sexe? Rozkoš? Keď sa dostane pokožka na pokožku? Uspokojenie?
TRIKRÁT NIE !
Odpoveď znie: Je to okamih vniknutia
Magickým okamihom lásky je to, čo sa v sexuológii triezvo a neeroticky označuje pojmom „penetrácia“. Viem, že existujú ženy, ktoré prežívajú vniknutie ako telesné poranenie, zavše dokonca ako skutočnú bolesť. Viem aj to, že muži svoj milostný meč niekedy využívajú ako zbraň a vynucujú si ním vniknutie do tela ženy bez toho, aby boli zavolaní. O týchto tragických možnostiach však reč nie je.
Chcem zaspievať chválospev o vniknutí. Koľko sa len toho narozpráva o ľahko prístupnej, klitoriálnej rozkoši a ako málo o pôžitku vniknutia. Nechcel by som, pravdaže, spochybňovať dôležitosť klitorisu, tejto perly rozkoše, jej vďačnú reakciu na nežnosti a pulzovanie, ktoré sprevádza našu túžbu po láske. Ale raz sa musí povedať aj to, že neviditeľná a do seba uzavretá „mušlička“ je práve taká vnímavá na pocity, ak nie ešte vnímavejšia. Existuje niečo také ako vaginálna túžba ! Táto žiadostivosť sa nedá uspokojiť ani nežnými prstami, ani perami vyvolávajúcimi rozkoš. Nejde tu o zručné simulácie, ale o naplnenie vnútorných priestorov ženy.
Určite sa nám aspoň raz v živote pri milovaní so ženou stalo keď v stave divokej rozkoše kričala:
„Daj mi ho! Daj mi ho tam! Lebo rozhodujúci je ten okamih, v ktorom sa kolobeh partnerských energií uzavrie. Pre nohé ženy je okamih vniknutia do nej vzrušujúcejší ako nasledujúci milostný akt, a dokonca vzrušujúcejší ako jeho vrchol.
Raz mi jedna pri debate s pohárikom vína a na intímnu tému povedala:
„Pri orgazme som celkom bez seba,“... „Ale tú sekundu, v ktorej môj priateľ do mňa vniká, tú prežívam všetkými bunkami svojho tela. To je ten okamih šťastia, o ktorom všetky snívame. My ženy túžime po tom, aby sme muža prijali a pridržali si ho svojím zmyselným centrom. Ty ako muž si posadnutý túžbou dostať sa dovnútra.“
Aj so zreteľom na nebezpečenstvo, že ma zopár ľudí chytí pod krk, priznávam, že patrím k tým, ktorí pripisujú ženám prijímací element. Nie je žiadnou náhodou, že to boli najpravdepodobnejšie ženy, ktoré obohatili ľudstvo vynálezom hrnčiarstva a košikárstva:
Žena stelesňuje v dobrom zmysle slova prijímanie, podržanie a zachovávanie.
„Prijímanie“ netreba pokladať za pasívne odovzdanie sa, ale za aktívne a rozkošeplné podržanie. Jeden dáva, druhý berie. A oboje sa deje v rovnakom čase a striedavo. Ktože by nepoznal slzy rozkoše, ktoré vypúšťa milovaná vagína, keď je konečne uspokojená?
Ktorý muž ešte nepocítil prudkú rozkoš, keď sa odrazu stal súčasťou horúceho vnútra?
Nenechajte prejsť tento moment mimo vás bez uvedomenia. Zastavte sa pri ňom, precíťte ho, vychutnajte ho ! Vniknutie nie je iba bežnou pasážou. Obsahuje nádych večnosti. Vraciate sa pri ňom späť do teplej ochraňujúcej jaskyne, v ktorej ste prežívali najharmonickejšiu časť svojho života – do materinského tela.
Raz mi jeden starší pán opäť pri poháriku vínka povedal:
„Pár minút trvá kým sa z nej ako novorodenec dostávaš von a potom celý život sa chceš do nej dostať späť...“