Panenskosť - Nevinnosť?
Panna
V dnešnom "názvosloví" znamená tento termín ženu (dievča) s neporušenou panenskou blanou (hymenom). Prakticky ide o stav pred prvým pohlavným stykom. V lekárskom slangu sa takáto žena označuje ako "virgo intacta", neporušená panna. Intactus značí aj nedotknutosť. Panna, čiže virgo intacta, však môže mať značné sexuálne skúsenosti, pri ktorých dovolí svojmu partnerovi všetko, okrem porušenia panenskej blany. Toto "všetko" značí zasa petting. Sú to dotyky dlaňami, telom i pohlavnými orgánmi, vzrušenie sa až k orgazmu bez samotného sexuálneho styku. Okrem pevnej panenskej blany charakterizuje pannu (podľa lekárov) aj tento fakt - plné, pevné a k sebe priliehajúce veľké pysky ohanbia, ktorých vnútorná strana je sfarbená do ružova. Malé pysky ohanbia obklopujú poševný vchod aj pri väčšom rozkroku nôh.
Panenskosť
V najstaršej kultúre Malej Ázie, u Babylončanov a Asýrčanov obetovali ženy svoju panenskosť bohyni materstva a lásky Ištar. Tento zvyk vychádzal z názoru, že panna podlieha magickému zakliatiu, ktoré sa môže odňať len božskou mocou. V mnohých prípadoch sa panenská krv považovala za škodlivú pre potenciu muža.
U Etruskov, prapôvodných obyvateľov Talianska, sa panny-nevesty museli posadiť na sochu boha mužskej plodnosti a samy sa zbaviť panenstva. Starí Gréci a Rimania však nepoznali výraz, ktorým by odlišovali telesne nedotknutú ženu od nevydatej ženy. Panny uznávali len v oblasti svojich bohov (napr. Pallas Athena-rímska Minerva, Artemis-rímska Diana a Hestia-rímska Vesta).
Kňazi a vestálky boli zaviazaní celibátom. Vestálky, čiže mníšky bohyne Vesty, rímskej strážkyne rodinného krbu, sa museli slubom čistoty zaviazať, že ostanú pannami až do tridsať rokov. Pri porušení ich čakalo pochovanie zaživa, zamurovanie a zvodca bol zbičovaný na smrť.
Podľa starého rímskeho práva nesmeli pannu popraviť. Cisár Tiberius (42. r. p. n. l.) však našiel riešenie... Panny dal jednoducho najprv znásilniť katom a potom popraviť.
V mnohých mýtoch a náboženských legendách sa často stretávame so zázračnými pannami. Šing-Mu, panna matka ľudstva, bola podľa čínskej legendy oplodnená iba pohľadom svojho milého. Tieto názory najviac rozšírilo kresťanstvo. V novom zákone sa uvádza, že panna Mária splodila svojho syna, Ježiša Krista, bez spojenia sa so svojim manželom.
Skúšky panenskosti
Požiadavka, podľa ktorej sa muž chcel oženiť len so ženou s nedotknutou panenskou blanou, nemá svoj pôvod vo vrodenom inštinkte, ale vznikla v určitých spoločenských podmienkach a neskôr sa "morálne" legalizovala a odôvodňovala.
Skúška panenskosti vlastne zaručovala, že prvonarodené dieťa bude skutočne manželovo a nik iný nemôže ohroziť dedičské právo. Dôkazom panenskosti bola obyčajne defloračná krv na plachte, kde súložil pár po svadbe. Mnohé babice však spoľahlivo dokázali triky, ktorými presvedčili muža o nedotknutosti ženy. Do pošvy sa napríklad vkladali rybie blany naplnené krvou.
Mnohé národy nepovažovali panenskosť za dôležitú. Najmä v Oriente sa u viacerých národností zachoval zvyk, podľa ktorého sa v duchu tradícií odstraňuje panenská blana umelo.
Čo by mala vedieť panna
V prvom rade to, že sa nemusí báť, ak si je istá svojim partnerom, že bude nežný, pozorný a ohľaduplný. Okrem toho by si mala uvedomiť, že človek je spoločenský tvor a pohlavné vzťahy muža a ženy sú nielen výsledkom zmyselnej žiadostivosti, ale naopak, prvkom vzájomnej lásky, ktorá v tom druhom nevidí iba iné pohlavie, ale vníma ho v celej šírke jeho osobnosti a hľadá doplnenie svojho JA.
Sexuálne spojenie nie je iba spojenie v "jedno telo" prostredníctvom pohlavných orgánov, ale predovšetkým spojenie duševných, duchovných a morálnych vzťahov dvoch osobností.